Aký je rozdiel medzi arabikou a robustou? Je v tmavej praženej káve viac kofeínu? Prinášame vám odpovede na najčastejšie otázky o káve, ktoré by mal poznať každý jej fanúšik.

1. Prečo má moja káva káva prihoretú vôňu?

Otázka prihoretej kávy vyvoláva rôzne teórie z rôznych končín sveta. Každý z nás sa aspoň raz v živote zobudil a namiesto ľahkého rána s kávičkou zažil šok kvôli strašnej prihoretej pachuti v ústach.  

Po prvé – treba rozlišovať medzi kyslou a prihoretou arómou, lebo existuje rozdiel medzi kyslou a prihoretou chuťou. Zrnká arabika kávy obsahujú menej kyslých látok ako u robusty, ktorej spracovanie je lacnejšie, má však dvojnásobne viac kofeínu i kyslosti. Horkosť kávy jej dáva charakteristickú “ostrosť”, pričom jej správny pomer robí zmes kávy menej alebo viac chutnou. No všetko závisí od vkusu, tak ako napríklad pri pive.

Prihoretá chuť však nie je vítaná nikdy. Najčastejšie je problém v tom, že sa zrnká kávy jednoducho prepražili a tanínová kyselina v nich nadobúda prevahu nad ostatnými, príjemnejšími chuťovými vnemami.

2. Ako má moje espresso vyzerať?

Pre špičkové espresso je dôležité, aby všetko bolo v správnom pomere; kvalitná káva je podmienkou, nasleduje správne natlačenie mletej kávy, správna teplota vody (93 stupňov Celzia), a samozrejme musí byť káva aj pomletá presne na mieru. Na vrchu šálky by mala byť krémová vrstva, ktorá sa získava uvoľňovaním kysličníka uhoľnatého pri príprave stlačeného espressa.  

Farba by mala byť zlatohnedá a chuť horká, nie však nepríjemne horká a v žiadnom prípade nie kyslá. Káva zároveň nesmie byť ani vodnatá.  

3. Nachádza sa v tmavo praženej káve viac kofeínu?

To je najčastejší omyl pri tmavšie praženej káve. Pravdou však je, že všetky druhy praženia dávajú pri rovnakých kávových zrnkách aj rovnaké množstvo kofeínu. Kofeín je v skutočnosti pri procese praženia veľmi odolný. Účinok praženia na kofeín je natoľko minimálny, že ho možno pozorovať len pri kontrolovaných laboratórnych podmienkach.

Svetlo, stredne alebo tmavo pražené zrnká majú rovnaký pomer kofeínu. Pravdaže, ak ide o rovnaký druh kávy. Vo svete existujú dva druhy kávy - arabika a robusta. To nás privádza k nasledujúcej otázke…

4. Aký je rozdiel medzi arabikou a robustou?

Arabika je drahšia pri výrobe a chutnejšia, kým robusta má silnejšiu chuť.

Zrnká arabiky majú sladšiu, mäkšiu chuť s tónmi cukru, ovocia a bobúľ a vyznačujú sa vyššou kyslosťou, čo jej dáva takmer vínovú príchuť, ktorá je typickou vlastnosťou kávy s vynikajúcou kyslosťou.  

Robusta má silnejšiu, ťažšiu chuť, po ktorej ostáva na jazyku aróma podobná arašídom. Má aj dvojnásobný obsah kofeínu ako arabika. A hoci robusta z hľadiska kvality za arabikou zaostáva, niektoré jej druhy vyniknú v šálke espressa svojou silnou arómou a dobrou krémou.

Rastie v menších výškach než arabika a je odolnejšia na klimatické podmienky a ochorenia, pričom produkuje plody rýchlejšie ako arabika, ktorá na dozretie potrebuje niekoľko rokov. Pestuje sa v Afrike a v Indonézii, zatiaľ čo arabika rastie v Afrike a v Latinskej Amerike. Ktorú z nich budete piť, závisí výhradne na vás a vašom vkuse, majte však na pamäti, že robusta má aj dvakrát viac kofeínu. 

Priemerná šálka robusty má od 232 do 800 miligramov kofeínu, kým šálka arabiky od 84 do 580 miligramov.

5. Aký je rozdiel medzi cappuccinom, macchiatom a caffé latte?

Macchiato sa pripravuje z espressa a horúceho mlieka. Espresso sa pridáva do mlieka a pomery by mali byť 3/4 espressa a 1/4 mliečnej peny.

Cappuccino sa robí z 1/3 espressa, 1/3 horúceho mlieka a 1/3 peny.

Caffé latte je mliečna pena, do ktorej sa pridáva polovica miery espressa, ktoré sa zľahka prilieva cez penu na vrchu. Všetko záleží od toho, či máte radšej silnejšiu kávu alebo jej odľahčenú verziu.